,,Politikom môže byť už naozaj každý. Na schôdzu parlamentu sa ukáže raz za uhorský rok, nerobí nič iné, len chodí do telky a rozpráva.“ Je to naozaj také ľahké? Musíte sa politikom narodiť alebo sa ním môžete len tak stať? Sú za jeho úsilím desiatky či stovky hodín mediálnych školení? Viete o tom, že väčšina politikov má za sebou mediálny politický tréning?
Ako je možné, že politici zaujmú nielen svojich voličov, ale vcelku veľkú masu ľudí? Za všetkým, čo vidíme v politických diskusiách, v rozhovoroch či tlačových brífingoch, sú stovky hodín tvrdej práce. Nie nadarmo sa hovorí, že čokoľvek robíte, po viac ako päťtisíc hodinách ste v danej oblasti odborník. Tu je niekoľko dôvodov, prečo sú politici v rozhovoroch dobrí (niektorí aj perfektní):
Jednoduchý jazyk
Hovoria jednoducho. Tak, aby ich pochopila väčšina poslucháčov a divákov. Nepoužívajú zbytočné formulácie zákonov. Jednoduchý jazyk je v komunikácii politikov kľúčový. Umožňuje ostatným lepšie pochopiť politické stanoviská a posolstvá. Tie sú, mimochodom, dokonale nabrífovaní, často práve kvôli tomu absolvujú mediálny politický tréning.
Napríklad, ak má politik hovoriť o reforme školstva, vyhne sa ťažkým formuláciám a rovno sa zameria na výhody: „Všetci vieme, že dobré vzdelanie je kľúčom k úspechu. Preto by sme mali investovať do našich škôl a zvýšiť platy učiteľov“.
Príklady a prirovnania
Politici často používajú prirovnania a príklady na to, aby svoje posolstvá priblížili svojim voličom. Napríklad, keď hovoria o zložitých ekonomických otázkach, používajú jednoduché príklady z každodenného života:
Povedzme, že chcú zvýšiť dane: „Predstavte si, že štát je ako rodina. Ak rodina zarobí viac peňazí, môže investovať do zateplenia strechy či výmeny okien, zatiaľ čo v prípade nižších príjmov sa musí uskromniť. Takisto je to aj so štátom. Ak zvýšime dane na niektoré výrobky, dostaneme do rozpočtu viac peňazí. Tie potom môžu pomôcť financovať verejné služby, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo, ktoré ocení celá spoločnosť.“
Výborná artikulácia a gestá
Politici, ktorí excelujú v televíznych interview, dokážu jasne a presvedčivo formulovať svoje myšlienky. Sú schopní vhodne využiť jazyk a rečnícke prostriedky, aby oslovili divákov. Politici hovoria „tichou rečou“ aj pomocou gest. Niektoré robia vedome, aby si zvýšili dôveru.
Napríklad Bill Clinton si počas prezidentských prejavov často zahryzol do spodnej pery. Išlo o gesto, ktoré malo vyjadriť emócie a úprimnosť. Keď sa chcel Tony Blair upokojiť, často si napríklad chytal kravatu.
Práca s emóciami
Dobrí politici rozumejú emocionálnym podtónom a vedia ich správne využiť. Vedia, kedy a akým spôsobom vyjadriť emócie tak, aby boli autentické a pritom účinné. Vedia, kedy zvýšiť hlas, kedy, naopak, ubrať alebo kedy skákať do reči.
Dôkladná príprava
Politici a ich tímy investujú do prípravy na interview značnú energiu a čas. Podrobne si prechádzajú okruhy otázok, ktoré môže klásť moderátor, prípadne oponent. Pripravujú si okruhy potenciálnych otázky, ktoré sa môžu vyskytnúť. Zhromažďujú fakty, štatistiky a spracúvajú jednotlivé body na podporu svojich postojov. Dôsledná príprava, aj v podobe mediálnych školení a tréningov, im pomáha cítiť sa istejšie a umožňuje reagovať na otázky vopred premyslenými odpoveďami.
Znalosť publika
je pre politikov neoceniteľným nástrojom, ktorý im pomáha budovať silné a trvalé vzťahy so svojimi voličmi. Dobrý politik pozná svoje publikum a na základe toho prispôsobuje odpovede.
Skúsenosti
Mnohí politici majú bohaté skúsenosti s verejnými vystúpeniami a s pôsobením v médiách. Postupom času sa zdokonaľujú vo zvládaní rôznych scenárov rozhovorov, v predvídaní otázok a v efektívnom komunikovaní svojich myšlienok. Tieto skúsenosti im umožňujú zostať počas rozhovorov pokojní, sebavedomí a výreční.
Politici sú zvyčajne výborní spíkri a majstri svojho oboru. Všetky vyššie spomenuté schopnosti si uvedomujú a vedia ich využívať na dosiahnutie svojich politických cieľov.