Pred časom som sa vybrala robiť rozhovor. Fyzicky, autom, s diktafónom (v mobile). Nie, že by to bolo niečo objavné. Časy covidu však zmenili mnohé novinárske štandardy. Z osobných interview v ofisoch či na neutrálnej pôde pri káve sa stali telefonáty, zoomy, hlasovky, jednoducho krátka a efektívna komunikácia. Pripravená, nabrífovaná, s pedantným rešeršom som sa za generálnym riaditeľom vybrala cez pol Bratislavy v čase najväčších zápch. Sekretárka ma usadila do zasadačky, kde som mala počkať, kým môj respondent dorazí. Ponúkla sa, že mi zatiaľ pustí propagačné video o firme. Na obrazovke sa spustil reklamný spot a ťažkopádna prezentácia o hospodárskych výsledkoch firmy, ktoré mi do článku k ničomu neboli.
Generálny po pol hodine dorazil. Hoci som mu poslala okruhy tém a otázok, ktoré som s ním chcela prebrať, dopredu, začal technickým žargónom menovať jeden hospodársky počin firmy za druhým. Na moje otázky odpovedal stručným obsahom a bohatou vatou, ktorou povypĺňal prázdno okolo. Hovoril natoľko odborne, že som po chvíli prepla na autopilota. Suma sumárum: čas, príprava a náklady na dopravu uteleli do luftu. Tento pán v článku nebude.
Persona Non Grata
Takého respondenta si novinár založí do šuplíka s názvom „Nevolať, nekontaktovať, nepísať.“
Prečo? Nezrozumiteľné vetné konštrukcie mu pri tvorbe článku či strihaní príspevku narobia iba galibu. Zdržujú ho prehnane odborného respondenta by mu neschválil ani editor. Žiadna efektívna komunikácia.
Našťastie, existujú aj takí, ktorých si novinári s úctou a v rukavičkách zakladajú do foldra s názvom „Perfektní“. Odpovedajú k veci, svoje vyjadrenia plnia hodnotným obsahom a formuluj ich do jednoduchých, zrozumiteľných viet. Tento druh je pre novinára čistým požehnaním. Nemusí dumať nad tým, čo chcel odborník vlastne povedať, nemusí prepisovať, preformulovávať či strihať navyše.
Odborník, čo vyskakuje z chladničky
To je neraz vysvetlenie, prečo v médiách vidíme často stále toho istého človeka. To, že sa k zdravotníckym témam vyjadruje stále tá istá „celebritná“ pani doktorka, nemusí znamenať, že je vo svojom odbore bezkonkurenčne najlepšia. Novinárovi však robí službu, ktorá má preňho cenu zlata: kedykoľvek sa k téme vyjadrí ochotne, odpovedá jednoducho, k veci a natoľko zrozumiteľným spôsobom, že spracovanie mediálneho výstupu je už len taká príjemná sladulinká malina…
Spíkri z Harvardu potvrdzujú: Hovorte jednoducho a pomaly
„Ak chcete pôsobiť inteligentne, voľte jednoduché slová. Dlhé komplikované vety a odborný žargón z vás inteligentného spíkra nespravia. Práve naopak. Vo svojej knihe, Thinking, Fast and Slow, nositeľ Nobelovej ceny a psychológ Daniel Kahneman píše: „Ak vám záleží na tom, aby vás vnímali ako inteligentného a dôveryhodného človeka, dosiahnete to jednoduchým jazykom,“ píše vo svojom článku Päť spôsobov ako vyžarovať sebavedomie pred obecenstvom (5 Ways to Project Confidence in Front of an Audience) v Harvard Business review špičkový spíker a inštruktor komunikácie z Harvardovej univerzity, Carmine Gallo.
Len ak podľa neho dokážeme komplexné myšlienky vyslovovať jednoduchým jazykom, získame dôveryhodnosť a rešpekt publika. „Nedávno som sa rozprával so spoluzakladateľom technologickej spoločnosti, ktorá poskytuje služby zdravotného poistenia pre významné korporácie. Výskumy podľa neho potvrdili, že väčšina ľudí sa nevyzná v poisťovacej hantýrke. Vedenie spoločnosti sa preto rozhodlo písať texty jazykom a štýlom, ktorý dokáže prečítať s porozumením tretiak na základke,“ pokračuje Gallo.
E-mail ako socialistický úvodník
Nie som nadšená, keď si respondent zvolí možnosť odpovedať e-mailom. Niekedy je to však jediné riešenie. Písanie v momente, keď má expert dostatok priestoru a čas, so sebou prináša riziko rozvláčnych formulácií a siahodlhých kostrbatých pasáží. Aj v písanom prejave je absolútne kľúčové, aby boli odpovede celistvé, zrozumiteľné, písané jednoduchým jazykom a prešpikované hodnotným obsahom. Odborné slová, dlhé vetné konštrukcie a obsahová vata je skrátka No Go.
Vedci a plážoví inžinieri
Niekedy to respondenti nemyslia zle. Počas práce redaktorky zdravotníckym tém som spolupracovala s mnohými lekármi a vedcami, ktorí jednoducho nevedeli zísť dole zo svojho vedeckého Olympu a hovoriť jazykom bežného človeka. Mnohí však boli úžasní experti a spoločne sme sa (s veľkým úsilím), dopracovali k prekladu ich odpovedí do reči, ktorej rozumie aj tretiak na základke. Boli aj takí, s ktorými sa to nedalo.
Horšie je, ak v osobnosti respondenta odhalíte egotrippera, ktorý odbornými slovami a frázami potrebuje vyvolávať dojem experta. Skôr či neskôr mu však na to prídu a jeho spolupráca s médiami nebude, vo väčšine prípadov, trvalá. Rovnako odborne zahmlievajú aj veľmi „zaneprázdnené“ persóny, ktoré sa na rozhovor nestihli pripraviť, prípadne nemajú vôbec čo povedať.
Čo je efektívna komunikácia:
Prečo už nikdy NEHOVORIŤ ZLOŽITO
- Lebo vašu odpoveď novinár možno vôbec nezaradí do príspevku. Redaktori sa pri konkrétnej téme obyčajne istia tým, že oslovia viacerých expertov. Bez okolkov použijú do článku iba vyjadrenia toho experta, ktoré majú hodnotný obsah povedaný jednoduchým spôsobom.
Prečo sa HOVORIŤ JEDNODUCHO skutočne oplatí:
- len jednoducho sformulované kľúčové posolstvo si ľudia dokážu skutočne pamätať
- lebo vás novinár po dobrej skúsenosti môže opätovne osloviť
- lebo vás (podľa výskumov) budú ľudia vnímať ako dôveryhodného a inteligentného človeka.
V prípade, že sa chcete zlepšiť v komunikácií alebo si vylepšiť vzťahy s novinármi navštívte náš kurz.